Môj príbeh

Vyrastala som v rodine, kde sa spájali dve silné línie - umenie a terapia. Moja mama je architektka a otec bol známy lekár, zakladateľ akupunktúry na Slovensku. Aj moji súrodenci kráčajú v šľapajách rodičov. Doma bolo bežné rozprávať sa o umení, umení, ale aj medicíne. Na povale sme mali ateliér, z ktorého bol nádherný výhľad na historický kaštieľ. Už v detstve som ho pozorovala a maľovala. Otec mal doma ordináciu a so starším bratom (v tom čase medikom) sa neraz do noci  rozprávali o holistickej medicíne.

Život ma však zavial iným smerom. Vyštudovala som masmediálnu komunikáciu a reklamu a niekoľko rokov som pracovala ako novinárka. Najskôr ako šéfredaktorka spravodajstva, neskôr na investigatívnom oddelení spravodajského portálu Aktuality. Po tragickej vražde môjho blízkeho kolegu Jána Kuciaka som cítila, že už nemôžem v tejto práci pokračovať a vyhorela som. Bolo to náročné obdobie. V tom čase sa mi narodil starší syn a všetky moje potreby išli bokom.

V tom čase som veľa chodila do prírody a čerpala energiu v prítomnom okamihu, čo mi veľmi pomáhalo. Postupne som sa začala vracať k tomu, čo bolo vo mne odjakživa prítomné: k umeniu a terapii. Absolvovala som kurzy lesnej terapie, facilitátora ekoterapie založenej na všímavosti a výcviky v arteterapii a Gestalt koučovaní.

Na mojej arteterapeutickej ceste ma silno ovplyvnila moja učiteľka, prof. Šicková-Fabrici. Jej celostná, spirituálne-ekologická existenciálna arteterapia (SEEA) – je základom aj mojej vlastnej praxe. Počas štúdia ma silne ovplyvnila aj izraelská arteterapeutka Tamar Hazut, ktorej prístup vychádzajúci z fenomenológie ma veľmi oslovil. Mala som tú česť zúčastniť sa na jej workshopoch a supervíziách.

Silnú transformáciu som zažila počas Gestalt výcviku. Cez hlboké uvedomenia, ktoré prichádzali často nečakane sa niečo vo mne pohlo. Zrazu sa začali meniť aj veci navonok. Vzťahy, ktoré boli roky napäté, sa začali uvoľňovať. Situácie, ktoré ma zväzovali, sa začali vyjasňovať. Svet prestal byť čiernobiely. Už som nehľadala "správne" odpovede. Začala som konečne vnímať to, čo je pre mňa pravdivé. Namiesto výkonu som začala hľadať zmysel. A namiesto snahy meniť okolie som sa učila zostať v kontakte s tým, čo je "tu a teraz", v kontakte so sebou.